Matematické Fórum

Napadá ma, že by v tom mohla hrať úlohu "nedokonalosť" reálneho sveta v porovnaní s idealizovaným teoretickým prípadom, ktorý sa uvažuje pri výpočtoch a ktorému sa možno limitne priblížiť v laboratórnych podmienkach.

Hopík i zem/podlaha na ktorú ho púšťaš môžu mať povrchové alebo tvarové nedokonalosti. Svoje tiež môže zohrať aj odchýlky v pružnej deformácii hopíka pri jeho dopade.
Taktiež naša podlaha nemusí byť úplne vodorovná, tj. trajektória voľného pádu a normála podlahy v mieste dopadu nemusia byť rovnobežky, ale môžu zvierať nejaký malý, ale predsa nenulový uhol.
A keďže uhol odrazu sa rovná uhlu dopadu, po odraze hopíka sa teda nejedná o pohyb typu kolmý vrh nahor, ale skôr šikmý vrh nahor pod elevačným uhlom veľmi blízkom pravému uhlu (90°).
Vtedy trajektóriou hopíka nebude priamka ako v prípade kolmého vrhu nahor, ale veľmi veľmi úzka parabola a prechod hopíka vrcholom tejto paraboly naše oko vníma ako tebou spomínaný "kopček".

Taktiež na voľne padajúce telesá v rotujúcej sústave (ktorou je naša Zem, rotujúca okolo svojej osi) pôsobí aj Coriolisova sila, no odchýlka od vertikálneho smeru spôsobená Coriolisovým efektom je pri voľnom páde z malých výšok zanedbateľná. Pre našu zemepisnú šírku a výške pádu 2 metre predstavuje táto odchýlka cca 40 mikrometrov :-)