Matematické Fórum
Nevíte-li si rady s jakýmkoliv matematickým problémem, toto místo je pro vás jako dělané.
Nástěnka
❗22. 8. 2021 (L) Přecházíme zpět na doménu forum.matweb.cz!
❗04.11.2016 (Jel.) Čtete, prosím, před vložení dotazu, děkuji!
❗23.10.2013 (Jel.) Zkuste před zadáním dotazu použít některý z online-nástrojů, konzultovat použití můžete v sekci CAS.
Nejste přihlášen(a). Přihlásit
#1 07. 12. 2012 00:01
Interferencia
Dobrý deň,
chcel by som spýtať, či je rozdiel medzi interferenciou svetla z jedného zdroja na dvoj-štrbine a interferenciou pri dvoch zdrojoch svetla. Alebo vzniká vôbec interferencia v tom druhom prípade?....A akým vzťahom vyjadrím graf intenzity na stinítku?
Ďakujem
Offline
#2 07. 12. 2012 14:45
Re: Interferencia
Podmínkou pro vznik interference je tzv. prostorová a časová koherence obou paprsků. Koherentní jsou dvě světelná vlnění stejné frekvence, jejichž vzájemný fázový rozdíl v daném místě je konstatní, tj. nemění se s časem. To se dá zajistit jedině tak, že zdroj je jeden, z něho se vycloní dva paprsky, které mají malý drahový rozdíl (proto jsou štěrbiny blízko sebe). Domnívám se, že ani dvěma lasery by nebylo možné koherenci zajistit. Světlo laseru (jednoho) jen umožňuje výraznější efekty interference. K tomu grafu - na internetu takové grafy jdou včetně výpočtu a obrázku, stačí zadat do GOOGLE šikovná slova, interference dvojštěrbina, atd.
„Matematika je dokonalou metodou jak vodit za nos sám sebe.” Albert Einstein
Offline
#3 01. 03. 2013 21:32
Re: Interferencia
↑ juro41:↑ Iktomi:
Toto považujem za zaujímavú tému.
Interferencia pri dvoch zdrojoch svetla je možná, a to i pri veľkých dráhových/časových rozdieloch. Ale aby som bol presný, záleží na tom, čo ešte považujeme za interferenciu. Obecne vzaté, interferencia vzniká vždy a všade, akurát interferenčné pole (napr. pruhy a pod.) môže byť
a) tak jemné, že ho voľným okom nevidíme. Typickým príkladom využitia je holografia.
b) Ďalšou špeciálnou možnosťou je časovo nestabilné interferenčné pole, keď interferujúce zväzky nie sú (sú málo) vzájomne časovo koherentné. V takom prípade dôjde k "rozmazaniu" resp. k zníženiu kontrastu napr. interferenčných pruhov. Teoreticky ale, keby sme mali dostatočne rýchly detektor, tieto zmeny výslednej intenzity by sme boli schopní registrovať.
c) A inou špeciálnou možnosťou je interferenčný obraz síce statický, ale priestorovo "rozbitý" v dôsledku priestorovej nekoherencie. Keby sme mali dostatočne malý detektor, interferenciu by sme tiež mohli pozorovať.
Teraz k pôvodnej otázke:
Frekvenčná stabilita dnešných laserov môže byť i lepšia než 1Hz, čomu odpovedá koherenčná dĺžka nad 100 000 km. To vypovedá o tom, že dráhový rozdiel interferujúcich zväzkov takéhoto (jedného) lasera môže byť tiež rádu 100 000 km. Pokiaľ však chceme použiť dva rôzne lasery, musíme naviac zabezpečiť absolútnu frekvenčnú stabilitu každého z nich. Nezaoberal som sa tým profesne, ale viem, že je to možné aspoň do rádu 10 Hz. Interferenčný obrázok posúvajúci sa rýchlosťou 10 pruhov za sekundu už nie je problém vidieť i voľným okom.
Pekný článok (v angličtine):
http://www.conspiracyoflight.com/LaserI … rence.html
Jednou z motivácií pre vývoj takýchto extrémne stabilných zdrojov svetla je napríklad hľadanie gravitačných vĺn (experiment LIGO - Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory).
Offline