Nevíte-li si rady s jakýmkoliv matematickým problémem, toto místo je pro vás jako dělané.
Nástěnka
❗22. 8. 2021 (L) Přecházíme zpět na doménu forum.matweb.cz!
❗04.11.2016 (Jel.) Čtete, prosím, před vložení dotazu, děkuji!
❗23.10.2013 (Jel.) Zkuste před zadáním dotazu použít některý z online-nástrojů, konzultovat použití můžete v sekci CAS.
Nejste přihlášen(a). Přihlásit
Ne. Z vnějšího pohledu je to hmotný bod jako každý jiný, takže bude taky normálně padat.
Jiná věc by byla, kdyby se ta obruč přidělala za osu k nějakému rameni s upevněným koncem a padání by tak mělo obnášet naklánění osy rotace spolu s ramenem. Naklánění osy bude ta rotace samozřejmě brzdit.
Offline
Zabudol som upresniť, že tá obruč je vo vodorovnej polohe čiže jej os je kolmá k zemi. Preto so zotrvačníkom alebo gyroskopom, ktorého os je vodorovná so zemou, by som to neporovnával.
Ak roztočím teleso na špagáte okolo seba, dostatočná rýchlosť a vzniknutá odstredivá sila mu bránia padať dolu a nezáleží na tom, koľko telies naraz roztočím, platí to pre každé z nich. Ak to teleso by dokázalo sa samo pohybovať po kruhovej dráhe dostatočne rýchlo bez pomoci špagátu, rovnako by si malo udržať výšku. A obruč má na obvode mnoho telies (nekonečný počet hmotných bodov), preto by toto malo platiť i pre ňu.
Alebo ak hodím teleso vodorovne so zemou, získa kinetickú energiu, ktorá bráni tomu, aby to teleso padalo okamžite dolu, jeho pád k zemi bude spomalený. A hmotné body na obruči sú ako to hodené teleso, akurát sa nepohybujú len smerom dopredu, ale po vodorovne zakrivenej dráhe, čo k získaniu kinetickej energii nebráni, preto by i obruč mala padať spomalene dolu.
Nie vždy platí, že každý hmotný bod padá normálne.
Offline
↑ hmmh:
Tak to je bohužel celé špatně.
Ak roztočím teleso na špagáte okolo seba, dostatočná rýchlosť a vzniknutá odstredivá sila mu bránia padať dolu
To, co brání tělesu padat dolů, je právě ten špagát (přesněji tvoje ruka, která ten špagát drží). Ten totiž vytváří onu sílu (a není to odstředivá síla), která mu brání padat dolů.
Alebo ak hodím teleso vodorovne so zemou, získa kinetickú energiu, ktorá bráni tomu, aby to teleso padalo okamžite dolu, jeho pád k zemi bude spomalený.
1) kinetická energie ničemu nebrání
2) těleso PADÁ okamžitě dolů a jeho pád rozhodně není zpomalený. Jak se učí děti v prvním ročníku střední školy, doba volného pádu a pádu při vodorovném vrhu je stejná.
Offline
Opravím to - Nebráni tomu odstredivá sila, ale len rýchlosť toho telesa, preto nezáleží na tom, či je dráha vodorovne zakrivená.
Teleso vrhnuté vodorovne padá po zakrivenej dráhe, ako sa to učí v škole. A pretože má zakrivená dráha väčšiu dĺžku, tak potom i pád na zem trvá dlhšiu dobu. Doba pádu záleží na rýchlosti a smeru pohybu telesa. Ak má teleso 1. kozmickú rýchlosť a pohybuje sa vodorovne, tak nepadne na zem vôbec.
Ak sa teleso dokáže samo pohybovať po kruhovej dráhe napr. raketa, tak sa správa rovnako, akoby bolo držané špagátom. Preto špagát a ruka s tým nemajú nič spoločné. Špagát len núti to teleso sa pohybovať v kruhu.
Kinetická energia je závislá na rýchlosti, preto s pádom súvisí.
Obruč predstavuje množinu hmotných bodov, preto by sa mala správať rovnako ako napr. tá raketa...
Offline
Ano, kdyby středem obruče byl střed země a točila by se takovou rychlostí, jakou obíhají družice, nepadala by. To se pak vyrovná gravitační a odstředivá síla. Ale je dobré si uvědomit, že u těch družic ta odstředivá síla působí pořád nahoru.
U padající obruče sice také může působit odstředivá síla nahoru, ale druhá půlka téže obruče má odstředivou sílu dolů. Výsledkem je 0, takže padá úplně normálně.
Offline
edison -
Hovoril som, že obruč má vodorovnú polohu, preto nejaká jej horná a dolná polovica neexistuje.
Odstredivá sila je len zdanlivá sila, v skutočnosti neexistuje a preto nemôže vzdorovať gravitačnej sile. Družica v skutočnosti padá vždy, ale jej dostatočná rýchlosť bráni tomu, aby jej dráha sa stretla so Zemou, pretože dráha je zakrivená a má obrovský polomer. A nezáleží na tom, či jej dráha smeruje zo severu na juh alebo z východu na západ, výšku si udrží i tak. Preto ak družica počas pohybu zmení pri zachovaní rýchlosti smer o pravý uhol, tak výšku si udrží. A ak bude meniť smer nepretržite, čiže jej dráha bude vodorovne kruhová, tak i takto by si mala udržať výšku. Nastane rovnaký prípad ako pri rakete letiacej nízko nad zemou, ktorá tryskami dlhodobo mení smer do strany, takto má pohyb po kruhovej dráhe a pritom na zem nepadá. Ani to teleso roztočené na špagáte nemá v strede umiestnenú Zem a rovnako na zem nepadá.
A hmotne body na obruči by sa mali chovať rovnako ako tá družica alebo tá raketa alebo to teleso na špagáte...
Offline
Nepíšem len o družici! Fyzika nie je cirkus, treba sa snažiť ju pochopiť. Bez toho neexistuje schopnosť vysvetliť ju správne. Preto Vy edison a podobne i iní sa potrebujú stále ešte učiť. A k tomu slúži vzájomná diskusia. Do nej ale nepatrí kritizovanie a urážanie, ale patrí do nej len odborný názor...
Offline
↑ hmmh:
Kritizovanie a urážanie?
Ľudia ti tu vysvetľujú a ty neustále tvrdíš svoje. Čo to nevidíš?
Tak sa potom nečuduj, že je reakcia taká, že si teda mysli čo chceš a druhý raz sa nepýtaj.
A mimochodom - obruč určite má hornú a dolnú polovicu, aj keď je vodorovná.
Offline
misaH - A zase. Toto je odborný názor?
Na blbosti nemám čas a ani náladu, tak prestaňte zahlcovať diskusiu zbytočnosťami.
Na vodorovnej obruči predsa neexistuje odstredivá sila hore a dole !!!
Moje názory sú v súlade s fyzikou, preto ja sa mám čím obhajovať.
Zato iní potrebovali opraviť a ešte nepadol ani jeden argument,
ktorý by podľa fyziky adekvátne vyvrátil môj názor o obruči.
Offline
Niektorí majú nedostatočnú predstavivosť nad predloženým myšlienkovým experimentom, preto ho trošičku doplním...
Nad zemou vodorovne letí raketka určitou rýchlosťou, ktorá je bočnými tryskami zatlačovaná do strany. Týmto opisuje kruh s určitým polomerom. Bude jej doba dopadu na zem po špirále väčšia, ako keby bola z rovnakej výšky bez vodorovného pohybu volným pádom pustená na zem po priamke?
Offline
↑ hmmh: ahoj, prikladám niečo podobné ...(?)
http://cds.cern.ch/record/444389/files/0006075.pdf
Offline
pietro napsal(a):
↑ hmmh: ahoj, prikladám niečo podobné ...(?)
http://cds.cern.ch/record/444389/files/0006075.pdf
Schválne som zvolil teleso, ktoré nemá v strede hmotu. Pretože pri rotácii má stred nulovú alebo zanedbateľnú pohybovú energiu, čo má negatívny dopad na hmotu pri okraji, je gravitáciou stredu strhávaná. A uvedený článok opisuje experimenty s guľou a gyroskopom, oni hmotu v strede majú. Ale i tak dostávajú rozporné výsledky...
Citujem - Recently Hayasaka et al. [6] reported a free-fall experiment using a spinning gyro, in which a similar positive result was obtained:
the mean value of the fall-accelerations of the right-spinning at 18 000 rpm is signi cantly smaller than that of zero spinning.
Offline
Ta práce z Cernu pojednává o poměrně zajímavém relativistickém jevu, který se signifikantně projevuje na patřičně vzdáleném desetinném místě. Zato ty zde předvádíš nepochopení klasické mechaniky. Na druhou stranu, to, že je odstředivá síla brána jako síla zdánlivá, je natolik matoucí, že ti nepochopení nelze zas tak zazlívat. Nejsi první, ani poslední, koho to mate:-)
Offline
hmmh napsal(a):
zdenek1 napsal(a):
↑ hmmh:
Ne, nebude. Budou stejné (pokud zanedbáme odpor vzduchu).A ak tá raketka poletí rovno, tak doba dopadu na zem bude väčšia?
Žiadna odpoveď?
Pretože viete, že bude doba dopadu väčšia. Takto dostávate dilemu a neviete, v čom spočíva rozdiel.
Doba dopadu medzi vodorovne priamou dráhou a zakrivenou dráhou je rovnaká, pretože i rýchlosť je rovnaká.
Záleží len na rýchlosti, preto i stanovené kozmické podmienky na odpútanie sa od planéty sa vzťahujú len na rýchlosti.
Offline
To se jen tak nevidí, taková sebejistota společně s takovou nevědomostí.
Jako první krok bych doporučoval si něco přečíst o vodorovném vrhu.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Vrh_vodorovn%C3%BD
Z nepochopení tohoto plynou všechny další nesmysly.
Offline