Nevíte-li si rady s jakýmkoliv matematickým problémem, toto místo je pro vás jako dělané.
Nástěnka
❗22. 8. 2021 (L) Přecházíme zpět na doménu forum.matweb.cz!
❗04.11.2016 (Jel.) Čtete, prosím, před vložení dotazu, děkuji!
❗23.10.2013 (Jel.) Zkuste před zadáním dotazu použít některý z online-nástrojů, konzultovat použití můžete v sekci CAS.
Nejste přihlášen(a). Přihlásit
Dobrý deň, dnes sme na hodine matematiky mali dokázať, že platí 
Postupne sme úpravami ukázali 


Povedali sme, že toto je návod a že dôkaz vedieme opačným smerom.
Bolo nám povedané že toto matematický dôkaz nie je, je to len škaredé upravovanie nerovnice. Vraj sa to má robiť, tak že anulujeme nerovnicu a ukážeme
.
Preto sa pýtam, je plnohodnotne akceptovateľný aj náš postup (s odôvodnením, že dôkaz je vedený opačne) alebo by sa to skutočne malo robiť takto.
ďakujem
Offline
↑ Ondri22:
V tomto pripade se zrejme predpoklada,ze a,b jsou nezaporna cisla,jinak by nebylo mozne definovat jejich odmocniny-viz nize.Stacilo by zde vynasobit obe strany dvema a prevest na levou stranu,pak uz vidime rovnou vzorec typu rozdil umocneny nadruhou.
Mame-li nerovnost odmocnina(a) mensi odmocnina(b),zustava po umocneni obou stran nerovnost zachovana.
Prevod na jednu stranu,o kterem pises,je nutny v pripadech,kdy se musime vyhnout situaci,kdy nemuzeme nasobit obe strany necim,co by mohlo byt zaporne a mohlo tak zmenit nerovnost.
Takze u nezapornych cisel a,b podle me nevadi.
Muzes si i na internetu najit na wikipedii definici konkavni funkce (odmocnina je konkavni funkce) a aplikovat definici pro lambda rovno1/2.Umocnenim zustava nerovnost zachovana (aplikujeme rostouci funkci na rostouci funkci)
Offline
Ahoj ↑ Ondri22:,
Tvoja nerovnost sa da bez problemou dokazat pre dve kladne realne cisla.
( vlastne ide o dokaz ze aritmeticky priemer dvoch kladnych cisiel je vädci ako ich geometricky priemer, a rovnost je len ak a=b).
Ako je to casto v matematike, mozeme tu vymysliet viacero dokazov
I ked v tvojom prispevku je viacero zaujimavych myslienok, skutocne tam nie je dokonaly dokaz.
No ak vies co znamena povedat, ze dva vyroky su ekvivalentne, tak sa lahko dostanes k dokazu.
Ukazem ti jeden jeden mozny dokaz
Staci postupne konstatovat,ze pre kladne realne a; b


.
Su vzqjomne ekvivalentne. (Co znamena, ze pravdivost vyroku medzi vyrokmy dvoch susednych riadkov je rovnaka)
No posledny riadok je ocividne pravdivy. Tak aj prvy.
A to je dokaz tvojho vyroku.
(No dufam, ze ste v skole uz hovorili o ekvivalenciach)
No je tiez pravda, ze napisat vyroky bez komentaru nie je dokaz.
Offline
↑ vanok: Ahoj, dakujem za odpoveď. komentar som sem v rychlosti nepisal, skor mi islo o tu skutočnosť, či je skutočne postup, kde sme to ešte aj umocnili a dostali sa tak k
relevntný dôkaz alebo je to len skutočne "škaredé upravovanie nerovnice" ktoré nám ako dôkaz uznané byť nemôže
Offline
HAhoj ↑ Ondri22:,
Aj ta druha nerovnost sa da pouzit, no vsak, je to trosku kolplexnejsie. Tam naviac treba pouzit substituciu.
Tak je jasnejsie podobne upravit ako som to robil v tom mojom dokaze z A; B....’.tak aby si prisiel k
. A potom polozit ( substitucia) 
Atd. No myslienkovy postup je trochu komplikovanejsi. Ale aj ten dokaz ( ked ho napises cely) je vyborny.
( vsak aj v tom je krasa matematiky, ze mas niekedy viacej moznosti)
Ten tvoj kamarad, zda sa mi, ze v tomto pripade nemal pravdu....’
Este male pozorovanie, ten dokaz co som napisal nie je celkom uplny, lebo som nehovoril v nom z tou castou tykajucoy sa rovnosti...’ no to necham na teba.
Dobre pokracovanie ( a dufam, ze si sa z tymto cvicenim pobavil).
Offline