Nevíte-li si rady s jakýmkoliv matematickým problémem, toto místo je pro vás jako dělané.
Nástěnka
❗22. 8. 2021 (L) Přecházíme zpět na doménu forum.matweb.cz!
❗04.11.2016 (Jel.) Čtete, prosím, před vložení dotazu, děkuji!
❗23.10.2013 (Jel.) Zkuste před zadáním dotazu použít některý z online-nástrojů, konzultovat použití můžete v sekci CAS.
Nejste přihlášen(a). Přihlásit
Stránky: 1
Chcel by som sa opýtať čomu sa rovná mohutnosť množiny E - Q (počet prvkov množiny E-Q)
ak viem, že
, kde c je mohutnosť kontinua alebo aj mohutnosť všetkých podmnožín množiny prirodzených čísel a
je mohutnosť prirodzených čísel inak povedané
a tiež viem, že 
Offline

Množina E-Q má stejou mohutnost jako E, odečtení Q nemůže mít vliv na mohutnost. Odpověď je proto c. Jenom dotaz: E je nějaká konkrétní množina? Q jsou racionální čísla? My jsmeve škole symbolem
znčili racionální čísla a
je n-rozměrný Euklidovský prostor, ale konvence mohou být různé.
Offline
Kondr napsal(a):
Množina E-Q má stejou mohutnost jako E, odečtení Q nemůže mít vliv na mohutnost.
Dukaz?
Tohle jsem sem chtel taky napsat, ale uvedomil jsem si, ze neumim kardinalni aritmetiku natolik, abych svoji intuici podlozil nejakym argumentem.
Offline
↑ Lishaak: ↑ Kondr: Nejak si neuvedomuju, ze E by bylo standardni znaceni neceho. Jako Q si myslim, ze by racionalni cisla byt znacena mela. Takze podle mne ma Kondr pravdu za predpokladu
. Samozrejme vsechny prvky z
nemusi byt v E, ale to nevadi, protoze
je nejmensi kardinalni cislo, nikoli pouze minimalni, a mame pohlcovaci zakony (takze je videt, ze kdyby
mela mensi kardinalitu nez E sama, tak sjednoceni s jakoukoli podmnozinou z
to uz nezachrani - jak pise Kondr).
Ovsem muze byt klidne
konecna i spocetna. Zalezi na E (
, resp.
).
Offline
↑ Kondr: pre porozumenie E su realne cisla mozme ich oznacit aj
a
su racionalne cisla a
nevedel
som pre toto syntax
takze odpoved je ze
a vysvetlenie je
Kondr napsal(a):
Množina E-Q má stejou mohutnost jako E, odečtení Q nemůže mít vliv na
mohutnost.
je to správne?
Offline
↑ bobik: Budu-li pouzivat standardni znaceni, napsal bych:
1. Je
.
2. Je
a
.
3. Je
.
4. Kdyby
byla mensi nez
, pak by z pohlcovacich zakonu, nekonecnosti mnoziny
(tedy jeji kardinalita je alespon
) a faktu
bylo
, coz je spor.
Proto je
(ostra nerovnost je totiz pouze zkratka za usporadani "mensi rovno" a "nerovno").
Offline
↑ Lishaak: Soucin, resp. soucet dvou nekonecnych kardinalnich cisel, je roven vetsimu z nich.
EDIT: doplneno nekonecnych
Offline
Ahojte mam tu este takyto priklad ku kardinalnym cislam,
pomocou Cantorovej-Bernstaeinovej vety, ukaz ze
ak ![kopírovat do textarea $ A=\{[x,y] \in{\mathbb R}^2;x^2+y^2\le1\}, B=\{[x,y] \in{\mathbb R}^2;x^2+y^2<2\}$](/mathtex/1e/1ecda3d8ef3c9673d5c6d0c03eaf11e8.gif)
C-B veta hovori, ze 
postupujem tak, ze urcim ktora mnozina je inkluzia druhej t.j.
potom
a teda urcim uz len
, t.j. hladam proste zobrazenie ozn. f
. No a tu sa vzdy zaseknem, neviem najst take proste zobrazenie
Offline

↑ bobik:
Moc tuhle látku neovládám, ale neměl bys spíš hledat prosté zobrazení
nebo zobrazení na
?
To prosté zobrazení
by pak mohlo být například
(Ale je možné, že látce nerozumím a to co jsem napsal není dobře.)
Offline
hej treba hladat proste zobrazenie
tam som mal preklep dakujem za upozornenie, prejdem si tvoje riesenie ale celkom neviem ako si prisiel k tej funkcii, zmenilo by sa nieco keby bola mnozina B definovana
?
potom by bola
?
Offline

Třeba, ale může být i
, jde o to, aby se větší kruh zobrazil dovnitř toho menšího kruhu.
Offline

↑ bobik:Chceme ukázat, že existuje bijekce f mezi AxB a BxA. Tu ale najdeme snadno:
f((x,y))=(y,x).
Offline
↑ Kondr:
takze by to mohlo vyzerat nejak takto:
potrebujem najst proste zobraznie mnoziny AxB na mnozinu BxA. Nech
potom
t.j. ![kopírovat do textarea $f(u) = f([a,b]) \in AxB$](/mathtex/93/93d76fae88c563eaf70d03aeb2cb10e9.gif)
Zobrazenie
definujem takto nech
zobrazenie ![kopírovat do textarea $\varphi([b,a]) \in BxA$](/mathtex/90/909f2df00ae7da5afaa814e896761114.gif)
Zobrazenie
je potom hladane proste zobrazenie mnoziny AxB na mnozinu BxA
alebo staci iba
potrebujem najst proste zobraznie mnoziny AxB na mnozinu BxA. Nech
potom
polozim
a ukazem ze je to proste zobrazenie a na
nech
, teda
potom
cize plati
f je teda proste
dalej ze je na >
nech
potom
, take ze v=[b,a].
Potom ![kopírovat do textarea $[a,b] \in AxB ,f([a,b])=v$](/mathtex/fb/fb12e709c0df7fa0d3b4cf402a1b511d.gif)
Offline
Aká je mohutnosť všetkých neklesajúcich postupností prirodzených čísel?
viem, tam uviesť, že množina všetkých neklesajúcich postupností je menšia ako množina všetkých postupností prirodzených čísel.
čo je
teda mohutnosť všetkých neklesajúcich postupností by nemala byť väčšia (zrejme rovnaká) ale ako to tam uviesť, to neviem
Offline
↑ bobik: Vsech posloupnosti prirozenych cisel je 'c'. Vsech neklesajicich je alespon tolik jako je vsech rostoucich. Vsech rostoucich je alespon tolik jako je vsech rostoucich takovych, ze kazde dva po sobe jdouci cleny posloupnosti se lisi maximalne o 10. Kdyz z kazde takove posloupnosti
vytvorim
, tak to mohu interpretovat jako desetinny rozvoj realneho cisla mezi 0 a 1. Kazde cislo tak obdrzim. Takze vsech takovych posloupnosti je aspon 'c'. A protoze je jich nejvyse 'c' (viz prvni veta), tak je jich presne 'c'.
Offline
Stránky: 1