Stránky: 1
Prosím o pomoc s následujícím příkladem: Uveďte, které geodetiky obecné válcové plochy jsou zároveň hlavními křivkami. Nedokážu zjistit ani ty geodetiky, natož zda jsou hlavními křivkami... Myslím, že by to mělo jít přes větu, že křivka q je geodetikou právě tehdy, když [q', q'', N]=0, kde N je jednotkový normálový vektor té obecné válcové plochy...
Offline
Bez ujmy na vseobecnosti mozes predpokladat, ze polomer valca je 1 a ten si mozes zapisat v cylindickych suradniciach. Potom mas
. Uvazuj parametrizaciu krivky
a vypocitaj si smerovy vektor, t.j. rychlost a potom aj zrychlenie. Dosad do toho determinantu a dostanes rovnicu
a ta sa uz dopocita lahko - teda vlastne ta zaujima iba fazovy portret - dostanes
kde
su konstanty. A to su geodetiky. Co su hlavne krivky neviem, lebo nepoznam definiciu.
PS: Ak poznas Christoffelove symboly a definiciu geodetiky cez ne, tak je to omnoho jednoduchsie.
Offline
↑ mart1nka:
aha tak ja som najprv pod vseobecnym valcom pochopil valec s lubovolnym polomerom, ale moze to byt aj to ako to ty pises - mozem si to skusit preratat
len medzi casom, mali ste aj nejake vlastnosti/definiciu geodetiky, ktora je parametrizovana prirodzene? t.j. dlzkou?
totizto tento vztah [q', q'', N]=0 povoluje aj ine parametrizacie (len vzdy zachovava samotnu ciaru) a to je zbytocna komplikacia
Offline
No tak som to nejak zratal, ale podarilo sa mi to cez Christoffelove symboly. Vyslo mi, ze bud
alebo
kde
su lubovolne konstanty a
su polosi elipsy a
je elipticky integral druheho druhu s konvenciou znacenia ako ma Wolfram|Alpha (ta sa trosku lisi od tej co je na wikipedii).
Ale ak ste tie Ch. symboly nemali, tak skus napisat aka rovnica ti vysla z toho determinantu a a teraz ked uz viem riesenie, tak tam snad aj uvidim, ze ako to dosolichat.
Offline
OK tak cez ten determinant.
Takze pre
mame
a teda![kopírovat do textarea $0=\det[N,\dot q,\ddot q] = (a^2\sin^2\varphi+b^2\cos^2\varphi)(\ddot z\dot\varphi-\dot z\ddot\varphi)-\dot z\dot\varphi^2(a^2-b^2)\sin\varphi\cos\varphi=$](/mathtex/a1/a12a9ff65fe429f6ecc2770727cb8f97.gif)

kde
urobme substituciu
a
cize
takze
takze mame rovnicu
a staci nam fazovy portret (t.j. nezaujima nas parametrizacia) cize
co upraceme a zintegrujeme a mame
, kde
je konstanta, alebo
. Ta druha je lahka, z tej mame
cize
. Ta prva prejde na
resp.
. Staci si vsimnut, ze
a mame, ze
kde
.
Offline
Teraz ma este napadlo, ze to je vlastne komplikovane iba kvoli tomu, ze sme zvolili nevhodnu premennu. Totizto
je dlzka elipsoveho obluka, ktory zodpoveda uhlu
(od polosi a).
Cize keby sme ako premennu pouzili
dlzku obluka (v reze z=konst) namiesto uhla
tak by sme dostali
alebo
a ked tak nad tym rozmyslam, to by malo platit uplne vseobecne aj keby ten kolmy rez nebola elipsa, ale uplne vseobecna jednoducha uzavreta krivka a mozno takto bol mysleny "vseobecny valec". Co ty na to?
Offline
↑ Brano: Promiň, ale vůbec se v tom neorientuju... Už v tom determinantu se ztrácím. Mám ho dobře? Jakým způsobem ho počítáš, že ti to tak hezky vyšlo? Ještě posílám pro inspiraci příklad z naší učebnice, kde se řeší ten rotační válec...


Offline
Jedna z podstatnych uloh pre teba, by malo byt zistit co sa naozaj mysli tou vseobecnou vlacovou plochou t.j. vyjadrit sa nejak k tomuto:
Brano napsal(a):
alebo
a ked tak nad tym rozmyslam, to by malo platit uplne vseobecne aj keby ten kolmy rez nebola elipsa, ale uplne vseobecna jednoducha uzavreta krivka a mozno takto bol mysleny "vseobecny valec". Co ty na to?
a teda teraz k tomu eliptickemu prierezu - nemal by byt nejaky extra problem to dopocitat tak ako to je - aj tak je to uzitocne cvicenie. Takze podme na to:
mas tam nejake chybycky v tom determinante.
Prva vec, ze ze derivujes podla
to znamena, ze sa ti tam nema preco objavovat nejake
ale na druhu stranu tam maz nejaku funkciu
ktorej derivacie by sa ti tam mali objavovat a nie su tam (tipujem, ze sa jedna o nejaky prespekulovany preklep :)
takze ten determinant by mal vyzerat takto (ja ako derivaciu podla casu resp.
davam bodku namiesto ciarky - zvyk z fyziky)
a teraz mozes pouzit najlepsie rozvoj podla 3. riadka co by malo byt lepsie ako Sarusovo pravidlo, lebo z toho mas velku kopu clenov a nie je hned vidiet co s nimi, ale ked to robis rozvojom, tak by si mala hned vidiet ako to zjednodusovat.
Offline
↑ Brano: Díky, máš se mnou trpělivost :-) V tom determinantu už se orientuju, nevím, jak mě napadlo to divný řešení... Psala jsem přednášejícímu a napsal mi, že "u obecné válcové plochy uvažujeme obecnou křivku danou obecnou parametrizací Q(t). Tedy ta plochy by se dala napsat takto: P(t,v) = Q(t) + v . s, kde s je směrový vektor površek".
Offline
↑ mart1nka:
OK takze teraz uz iba zobrat co sme sa naucili z kruznice a elipsy a zovseobecnit to. Ja si to oznacim takto.
Nech ten prierez je nejaka krivka parametrizovana takto
- bez samopriesekov iba s podmienkou uzavretosti
. Vypocitajme si dlzku obluka od
po
t.j.
. To sa da integralom z
kde
. A teraz mozme reparametrizovat tu krivku pomocou jej dlzky, t.j. zoberme
a teda mame
co si mozme oznacit
, ale od teraz dalej uz nebudem pouzivat
ale
, tak kvoli jednoduchosti to dalej znacme iba ako
. Mozme uvazovat iba
ale vyhodnejsie je vnimat
ako periodicku funkciu s periodou
a definicnym oborom
. Derivaciu
budem znacit
. Lahko sa nahliadne, ze
. Teda
je jednotkovy smerovy vektor tej krivky. Ked tu rovnost este zderivujeme, tak dostaneme
- to vyuzijeme neskor.
Cize akykolvek bod na povrchu valca mozme urcit dvoma parametrami
- a jeho kartezske suradnice budu
. Normalovy vektor v bode
je teda
. Teraz si vyberme lubovolnu krivku na valci. Da sa parametrizovat ako
alebo kartezsky
. Derivaciu
budem znacit
. Teda ak chceme aby to bola geodetika, tak musi platit
A tu rovnicu sme uz riesili. Riesenia su
alebo
, kde
su konstanty. Co je aj ocakavane riesenie, lebo to znamena, ze keby sme tu valcovu plochu rozstrihli, tak sa da vystriet rovno na stol a vyslo nam, ze geodetiky su priamky.
Offline
↑ Brano: Díky, takže jestli si to umím dobře představit, geodetika je buď s = C, tzn. křivka podél "obvodu" té válcové plochy rovnoběžná s podstavou a nebo z = As+B, tzn. "spirálovitá" křivka podél "obvodu" válcové plochy? Ještě mi prosím pověz, proč je
a v determinantu je
... No a ohledně těch hlavních křivek platí věta, že je-li geodetická křivka rovinná (ale není přímkou), pak je hlavní křivkou. Takže by to měla být ta geodetika s = C, jestli dobře chápu, co je rovinná křivka. Co myslíš?
Offline
↑ mart1nka:
to bol preklep plati
opravil som to aj v postupe
nie je krivka po obvode ale zvisla priamka; ciara po obvode je
. ten tvoj obrazok je v podstate dobre len ako som povedal temn specialny priklad co tam uvadzas je
.
Co sa tyka tych hlavnych kriviek, tak najlepsie ak napises definiciu a nebudeme musiet hadat.
Offline
↑ Brano: Definici máme následující: Křivka plochy je hlavní křivkou, je-li její tečna v každém bodě
určena hlavním směrem. Směr plochy je hlavní, je-li normálová křivost v něm extrémní (maximální, resp. minimální). A tu
jsem nakreslila dobře?
Offline
mart1nka napsal(a):
A tu
jsem nakreslila dobře?
ano
mart1nka napsal(a):
Směr plochy je hlavní, je-li normálová křivost v něm extrémní (maximální, resp. minimální).
dalsi problem je co je to normalova krivost :) ale ak som si to domyslel spravne, tak hlavne by potom mali byt krivky
a 
Offline
↑ Brano: No podle té věty "je-li geodetická křivka rovinná (ale není přímkou), pak je hlavní křivkou" by to asi měla být jen ta z = B, protože s = C je přímka, ne?
Normálovou křivostí křivky k v bodě X rozumíme číslo
.
Offline
↑ mart1nka:
ved to sa mi nejak nepozdava, pripadne napis co je normalova krivost trosku podrobnejsie ... (co je P co je n ?)
ja som totiz klasicku diferencialnu geometriu nemal (iba taku tu modernu abstraktnu) takze mnohe pojmy nepoznam, co je skoda :(
alebo ak mate nejake skripta na nete tak daj odkaz
Offline
↑ mart1nka:
a este podstatne je to, ze ta veta hovori, ze ak je nejaka krivka rovinna ale nie je priamka, tak uz je nutne hlavna, ale vobec nic nehovori o opacnom smere - t.j. ze ak je to priamka tak moze, ale nemusi byt hlavna. (doraz je teraz na tom moze)
Offline
↑ Brano: P'' bude druhá derivace té křivky a n normálový vektor... Skripta jsou tady: http://geometrie.kma.zcu.cz/index.php/w … w/full/68/ pod názvem "Učební text - záznam přednášky", toto téma začíná na str. 52.
Offline
dobre, takze z toho co som vycital trvam na tom co som hovoril.
oznacme si parameter dlzky ako
lebo
uz pouzivame na nieco ine; potom
avsak mame definovane
cize
.
Teraz nech
predstavuje parametrizaciu geodetiky dlzkou. Derivaciu podla
znova oznacujme bodkou a podla
ciarkou.
Cize chceme
zavisi iba od polohy to znamena, ze pre rozne krivky sa snazime hladat extremy vyrazu
. Vsimnime si, ze 
Prva trieda geodetik je
a teda
a teda
cize sa jedna urcite o extrem (minimum).
Druha trieda geodetik je
a teda
cize
co nadobuda extrem (maximum) iba pre
. Takze hlavne geodetiky su
a
.
Offline
Stránky: 1