Nevíte-li si rady s jakýmkoliv matematickým problémem, toto místo je pro vás jako dělané.
Nástěnka
❗22. 8. 2021 (L) Přecházíme zpět na doménu forum.matweb.cz!
❗04.11.2016 (Jel.) Čtete, prosím, před vložení dotazu, děkuji!
❗23.10.2013 (Jel.) Zkuste před zadáním dotazu použít některý z online-nástrojů, konzultovat použití můžete v sekci CAS.
Nejste přihlášen(a). Přihlásit
Dobrý deň nemám presné zadanie ,ale pri riešení domácej ma napadla taká otázka:
Ak sa bowlingová guľa zrazí pružne s nehybným stolom podľa zákona zachovania hybnosti a energie by sa jednoducho mala odraziť pod rovnakým uhlom ,pod akým narazila na stol (uhol dopadu a odrazu ku kolmici dopadu) a veľkosť jej rýchlosti by mala ostať nezmenená , vektor rýchlosti by mal mať rovnaký smer ako smer odrazu gule. Čo ale ak by sa guľa zrazila so stolom nepružne ,mňa napadlo také riešenie ,ale neviem či je správne:
Nech hmotnosť gule je
a polomer gule je
. Koeficient valivého trenia medzi guľou a stolom nech je
. Označme si vektor rýchlosti gule
a veľkosť uhla dopadu (uhol ,ktorý zviera smer pohybu gule a teda aj
s kolmicou dopadu) ako
. Potom si rýchlosť gule
vieme rozložiť do rýchlosti v smere x-ovej a y-ovej osi:

Pri zrážkach telies dochádza ku deformácii telies (vtedy sú telesá spojené). Pri pružnej zrážke je táto deformácia iba dočasná a telesá sa od seba oddelia ,pri nepružnej zrážke je ale táto deformácia trvalá a telesá sa ďalej pohybujú ako jedno teleso. Podľa mňa by sa zložka rýchlosti gule
pri nepružnej zrážke mala stať nulovou (preto guľa neprerazí stol) a pre zložku
by mal platiť zákon zachovania hybnosti a energie. Lenže teraz ma napadajú dva prípady :
1. Ak hmotnosť stola je
a hmotnosť stola je porovnateľná s hmotnosťou gule (teda je večšia ,ale nie až tak veľmi) ,potom by mal platiť vzorec odvodený zo zákona zachovania hybnosti a kinetickej energie ,a teda ak je stol v pokoji tak výsledná rýchlosť gule v smere x-osi ,označme ju
bude:
2. Ak by hmotnosť stola bola veľmi väčšia ako hmotnosť gule, vtedy neviem či by guľa zastala ,alebo ako by sa správala.
Offline
↑ fyzikus13: Dám iný príklad:
Do železničného vozňa ktorý stojí, narazí druhý vozeň ktorý ide rýchlosťou v. Pri náraze sa vozne spoja. Akou rýchlosťou idú spojené vozne? 1/2 v podľa zákona zachovania hybnosti, alebo 1/4 v podľa zákona zachovania energie?
Offline
Asi viem načo narážaš ,povedal som ,že vzorec ,ktorý sa používa na výpočet výslednej rýchlosti telesa pri nepružnej zrážke vyplýva zo zákona zachovania energie a hybnosti ,ale to som povedal asi zle ,lebo:
1.zákon zachovania hybnosti


2.zákon zachovania kinetickej energie


Tieto dva výsledky sa ,ale nerovnajú. To asi preto ,že teleso by sa malo pohybovať rýchlosťou ,ktorú sme dostali zo zákona zachovania hybnosti. Zo zákona zachovania energie dostaneme iný výsledok ,lebo dojde ku stratám energie telesa (sústavy) koli nepružnosti zrážky. Tieto straty energie sú potom asi rovné rozdielu výslednej kinetickej energie získanej zo
zákona zachovania kinetickej energie a kinetickej energie získanej zo zákona zachovania hybnosti:
![kopírovat do textarea $\Delta E=\frac{1}{2}[m_{1}v_{1}^{2}+m_{2}v_{2}^{2}-(m_{1}+m_{2})(\frac{m_{1}v_{1}+m_{2}v_{2}}{m_{1}+m_{2}})^{2}]=\frac{m_{1}m_{2}(v_{1}-v_{2})^{2}}{2(m_{1}+m_{2})}$](/mathtex/ab/ab172407442c466fabb97e8d296da686.gif)
Ďakujem za opravu a nevieš náhodou čim sú tieto straty energie sposobené?
Offline
↑ proton100:
Pokud byly stejně těžké, tak podle energie i hybnosti vychází 1/2 a žádný problém s tím není.
↑ fyzikus13:
Při nepružné srážce se může část energie ztratit.
Offline
Počkať ,hovoríš ,že ak pri nepružnej zrážke vagónov majú oba vagóny rovnakú hmotnosť tak podľa zákona zachovania energie aj hybnosti dostaneš rovnakú výslednú rýchlosť nového vagónu? To my nejak nesedí. Sedí my to iba ak majú rovnakú rýchlosť aj hmotnosť.
Offline
Nevieš ,ale na čo presne sa spotrebuje tá stratená energia? Napadlo ma či ta strata energie nie je sposobená tým ,že pri nepružnej zrážke telies dochádza ku trvalej deformácii telies. Pri trvalej deformácii telies dojde ku deformácii ich vnútornej (časticovej) štruktúry. Ak si vnútornú štruktúru telesa predstavíme ako nejakú mriežku ,v ktorej sú častice pravidelne usporiadané ,tak pri deformácii dojde ku trvalému vychýleniu častíc z ich povodnej rovnovážnej polohy v mriežke. Na vychýlenie častíc je potrebné vykonať nejakú prácu ,ktorá sa rovná zmene kinetickej energie telies.
Offline
↑ fyzikus13:
a) při nepružné srážce ZZE neplatí (nikdy), platí jen ZZH. Pokud budeme mluvit o makroskopických tělesech, které se dostanou do kontaktu "tělo na tělo", vždy dojde k nějaké deformaci a pokud je ta deformace nepružná, ztratí se při tom energie. A mimochodem, dokonale pružná srážka je jen model, nic takového v makrosvětě není. Všechny skutečné srážky jsou do určité míry nepružné (a ztrácí energii).
b) při přemísťování částic (například v plynu) naopak ZZE kupodivu platí (i při srážkách), takže plyn můžeme modelovat jako "srážky pružných koulí"
Je to proto, že molekuly se při srážkách ve skutečnosti nedotýkají, ale jsou odpuzovány elektrostatickými silami.
Zajímavé je, že urychlování kosmických sond planetami se řídí přesně zákony pro pružnou srážku. Zase, je to tím že se silové působení odehrává "na dálku" bez přímého kontaktu.
Offline